Tak to aspoň tvrdí najnovšia vedecká štúdia kanadských vedcov, ktorej výsledky sa opierajú o úctyhodnú vzorku viac ako 15 tisíc ľudí. Čo ešte táto štúdia hovorí? Podľa nej si hlúpejší ľudia vyberajú pravicové, respektíve konzervatívne názory s tým, že im poskytnú väčší pocit ochrany a bezpečia. Naopak ľudia s vyššou vrodenou inteligenciou inklinujú k ľavicovému zmýšľaniu, pretože ich myseľ je natoľko otvorená, že okolo seba nemusia stavať žiadne pomyselné kultúrne hradby, ktoré by ich ochránili napríklad pred multikulturálnou spoločnosť, ktorú mnohí pravičiari považujú za hrozbu.
Ako sa ďalej uvádza v štúdií, z ľudí, ktorí ako deti majú nižšiu inteligenciu, sa stanú dospelí s homofóbnymi a rasistickými názormi. Treba však povedať, že podľa kanadských vedcov o našich politických názoroch nerozhoduje ani tak naše vzdelanie ba ani sociálny status, ako skôr vrodená inteligencia, ktorá je u pravičiarov prevažne nižšia, než u ľavicovo zmýšľajúcich ľudí.
Ľudia s nižšou vrodenou inteligenciou potrebujú mať pocit, že na svete panuje poriadok a pevná ruka a práve preto inklinujú ku konzervatívnym politickým názorom. To však, ako dobre vieme z histórie, môže plynule prejsť k fašizmu, kde lavicovú inteligenciu vystriedala extrémna pravicová zvrhlosť.
Prečo sú teda už tradične pravicoví politici a pravicovo zmýšľajúci ľudia, minimálne na Slovensku, považovaní za inteligentnejších a zbehlejších? Ako nám dokázali vedci, nie je to preto, že by ľavičiari boli menej inteligentní, ba práve naopak. Problém je v tom, že pravičiari sú jednoducho povedané podstatne viac agresívnejší, drzejší a majú sklon ísť za svojím cieľom aj cez mŕtvoly. Oproti nim sú inteligentnejší ľavičiari kultúrnejší, jemnejší a ako takí si často povedia, že múdrejší ustúpi.
Nemôžeme samozrejme zovšeobecňovať, pretože nie každý pravičiar je hlupák a každý ľavičiar inteligentný človek. Konečne však máme relevantný dôkaz, akým smerom by sa naša civilizácia mala uberať. Pokiaľ nechceme skončiť v slepej uličke, do ktorej nás hnal a ešte stále ženie ultrapravicový neoliberalizmus, mali by sme svoj potenciál vsadiť na ľavicové alternatívy, akými môže byť napríklad ekonomická samospráva či priama demokracia.