S úžasom som sledoval, ako sa pod mojím posledným článkom o inteligencii či neinteligencii pravice a ľavice rozpútala naozaj úctyhodná diskusia. No ešte viac ma zarazilo, keď sa v nej prakticky za jediného reprezentanta ľavicovej politicky na Slovensku označila strana Smer – Sociálna demokracia.
Ja sa považujem za človeka s ľavicovým myslením, ale v žiadnom prípade nie som voličom tohto zoskupenia, ktorému ide len o jedno – o moc. Nikdy som Smer nevolil a nikdy ani nebudem. Niežeby boli horší, ako naše pravicové strany, no zároveň nie sú ani lepší. Sú totiž úplne rovnakí. Rovnakí vo svojom populistickom prístupe, rovnakí vo vzťahu k finančným skupinám, rovnakí v honbe za mocou.
Aby sa politická strana mohla vyhlasovať za ľavicovú, mali by sa tak v prvom rade správať jej čelní predstavitelia. Ale odpustite mi, ja medzi nimi žiadneho skutočného ľavičiara nevidím. V skutočnosti ide o bohatých ľudí prepojených s finančnými záujmami tých najvyšších tried. A o tom predsa ľavicová politika nie je.
Tá je totiž o zabezpečovaní rovnakých spoločenských a ekonomických podmienok pre každého občana štátu, o vytváraní sociálnych istôt, o dôslednom odmietnutí prepojenia kapitálu s politikou, o ochrane poctivých pracujúcich pred bezuzdnou ziskuchtivosťou kapitálu, o znovunadobudnutí zmyslu pojmu „poctivá práca“, o znižovaní priepastných majetkových a sociálnych rozdielov… Je aj o tom, aby sme sa nemuseli hanbiť za to, že sme slušní ľudia, ktorí sa cez mŕtvoly nehrnú za ziskom a majetkom a popritom na zem zrazíme dôchodcov, chorých ľudí a sociálne slabších.
A nech sa na to pozerám, ako chcem, podľa toho, čo Smer predvádzal a stále predvádza, nenachádzam na nich nič ľavicové, aj keby to stokrát mali uvedené vo svojom programe. Ak sa totiž nemýlim, v najbližších voľbách bude kandidovať len jedna skutočne ľavicová strana. Ktorá? Hádajte…